Osídlenie v oblasti obce Sirník je známe od neolitu. Bolo tu objavené sídlisko bukovohorskej kultúry s kanelovanou keramikou, ako aj mladšie nálezy zo staršej a mladšej doby bronzovej. Nájdené boli hallštattské, laténské a slovanské sídliskové nálezy.

Archeologické nálezy potvrdzujú, že osídlenie v dnešnom katastri obce jestvovalo od 8. storočia a patrí k najstarším slovanským sídliskám v okolí. Prvá správa o dedine sa zachovala v listine o majetkoch kláštora v Zaste, napísanej okolo r. 1067.

Obec je doložená od roku 1403 ako Zywrnegh, z roku 1438 ako Zwrnyhegh, z roku 1446 ako Zywrnyegh, z roku 1773 ako Szurnyek, z roku 1920 ako Sirnek, z roku 1948 ako Sirník, maďarsky Szürnyeg.

V roku 1419 bola zemianskym majetkom. V roku 1557 mala 10 port. Od roku 1598 do 19. storočia boli zemepánmi Barkóczyovci a iní. V roku 1715 mala obec 10 opustených a 8 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 51 domov a 348 obyvateľov, v roku 1828 mala 82 domov a 628 obyvateľov. Zaoberali sa najmä chovom dobytka. Sirník bol poľnohospodárskou obcou. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku.

V súčasnosti tu žije 603 obyvateľov.