Základná škola

Základná škola
Hlavná 7
076 03 Sirník

Riaditeľ: Mgr. Viktória Hajduová

Kontakt:
Tel.: 056/6790265

e-mail: zssirnik@zoznam.sk

Obec Sirník je zriaďovateľom Základnej školy pre 1. - 4. ročník so sídlom na Ulici Hlavnej č. 7


Základná škola je typickou dedinskou malotriedkou. Výchovno-vdelávací proces prebieha v dvoch triedach /v jednej triede 1. a 2. ročník, v druhej 3. a 4. ročník/. Školu navštevuje  v každom školskom roku okolo 25 žiakov.

Pedagogický zbor tvoria 3 učiteľky : Mgr. Viktória Hajduová - riaditeľka ZŠ, Mgr. Renáta Tóthová a Viera Naďová.

Pri základnej škole je zriadený aj školský klub detí /tzv. družina/, ktorý vedie p. Viera Naďová.
Škola je vybavená počítačovou učebňou so šiestimi počítačmi, ktoré sú napojené na internet.

Obec sa snaží žiakom poskytnúť čo najlepšie podmienky pre vzdelanie. V roku 2006 bola vykonaná interiérová rekonštrukcia Základnej školy. Boli zrekonštruované obe triedy, chodby ako aj zborovňa. Financie vo výške 700 tisíc Sk boli obci poskytnuté Krajským školským úradom v Košiciach.

V roku 2007 bola vykonaná kompletná rekonštrukcia školskej budovy. Bola zrekonštruovaná strecha, budova bola zateplená a urobená nová fasáda, boli opravené chodníky a okolo školského areálu  bol urobený nový plot. Náklady na rekonštrukciu v roku 2007 predstavovali 1 300 000 ,-Sk.

Žiaci školy sa pod vedením svojich učiteľov zapájajú do matematických súťaží
(Klokan, Pytagoriada  atď.), výtvarných a zdravotníckych súťaží, na ktoré sa pripravujú počas školského roka.

Škola pre svojich žiakov každoročne organizuje rôzne akcie, napr. školský karneval, púšťanie balónov šťastia, vyrezávanie tekvíc, spevácke súťaže, súťaže v recitovaní, športovú olympiádu, návštevu divadelného predstavenia a školský výlet.

Žiaci v spolupráci s pedagógmi pripravujú aj kultúrne programy v rámci Mikulášskych osláv, ku Dňu matiek a Dňu detí. Na záver školského roka sa lúčia – vyraďujú zo svojich radov  štvrtákov, ktorí končia dochádzku na tunajšej škole a prijímajú medzi seba budúcich prvákov, ktorých za školákov pasuje riaditeľka školy.




Odhalenie pamätnej tabule učiteľom (15. jún 2014)

Vážení učitelia, bývalí žiaci, vážení hostia, dámy a páni !

     Som si istý, že v spomienkach  každého z nás zostal okamih, keď si po prvýkrát zasadol do školských lavíc.  S úctou spomína na učiteľa, ktorý ho zaviedol do sveta   vedomostí.  Postupom času,  stále  viac  spomíname na krásne chvíle  strávené so spolužiakmi,  na zážitky  a žarty z čias strávených v škole. Neskôr spolu s nami   pominú tak spomienky, ako aj mená  našich   učiteľov.  Tieto krásne spomienky sme  sa Vám snažili  oživiť kúskom chleba  natretým  bravčovou masťou a posypaným cibuľovou vňaťou. Takýto  pokrm sme často  nosili  na desiatu. Spomína si na to aj dnes už 73 ročný pán Jozef Michalko, stále  vitálny   bývalý žiak  tejto školy, ktorý nám dnes spríjemnil atmosféru hrou na ústnej harmonike.

Dámy a páni,
zišli sme sa tu dnes, aby sme sa  poklonili pred  každodennou  prácou  všetkých   pedagógov   a s hrdosťou  odhalili  pamätnú tabuľu pre učiteľov,  ktorí  učili v našej obci a zároveň by sme chceli apelovať  na predstaviteľov  nášho štátu, aby nerušili  malotriedne školy.

S vaším dovolením,  sa vrátim  do   našich dejín. Naši predkovia  určite považovali  za dôležité   získavanie vedomostí a ich šírenie. Dovoľujem si to tvrdiť  na základe písomného záznamu z kroniky  našej obce,  v ktorom sa  píše: 

  „István  Gálszécsi  už okolo  roku 1560,  spolu s reformovaným cirkevným zborom  založil  školské vzdelávanie.“  Na základe tohto faktu je  preukázané, že pred 455 rokmi začalo v našej malej obci školské vyučovanie  a od tej doby  trvá až dodnes.  Je to balzam na srdce, ktorý  nám dáva  pocit hrdosti a neporušený pevný základ do budúcnosti. Máme sa teda čím  pýšiť a dôvod oslavovať.

Na základe údajov z kroniky  a od bývalých žiakov sme   získali  mená  učiteľov pôsobiacich na našej škole od roku 1810, ktorých mená  sú  vyryté  na pamätnej tabuli, a ktorú vyhotovil  bývalý občan našej obce kamenár László Matúš.  Moja vďačnosť  preto  patrí občanom:    André  Imre,  Gyimesi Sándorné, Deme Barnabáš,  Szinyéri Béla,  Demesová Katarína, Klára  Krajníková a všetkým,  ktorí sa podieľali na zostavovaní  zoznamu mien učiteľov.  V roku  1968   sa skončilo školské  vzdelávanie  v maďarskom jazyku. Poslednou  učiteľkou  bola  naša  milá   Ruženka  Mitrová, ktorá  v tom čase odišla do dôchodku.

Vďaka učiteľovi a zároveň  kronikárovi Sándor Varga  Lakatošovi  máme  obraz o stave  budovy školy z roku 1897.  Opisuje  ju takto: „Keď Ferenc Karakó  prevzal  vyučovanie,  budova školy  bola zakrytá slamou a vo vnútri bola  tma,  žiadna podlaha,“   jednoducho povedané vnútorné prostredie   budovy školy bolo nezdravé.  „Zásluhou učiteľa  Františka Karakóa škola  dostala štyri okná, podlahy, nové lavice a každý rok  nové  školské potreby. Učiteľovi prislúchalo  bývanie  a iné výhody.“

Dobre ste  počuli, učiteľovi  už  v tom čase  prislúchalo  bývanie  a iné benefity .To zrejme znamenalo  spoločenské  uznanie a úctu voči učiteľovi zo  strany  obyvateľov, ktorý   bol vzorom  v očiach žiakov  a  ich rodičov.

Vynára  sa otázka aké je spoločenské  uznanie  dnešných  učiteľov, ako sú rešpektovaní zo strany  obyvateľov,  či sú  vzorom  v očiach žiakov  a  ich rodičov. O týchto otázkach by  mali  diskutovať predstavitelia nášho štátu.  

Žiaci v neskoršom období  z domu nosili drevo do školy, ktorým sa kúrilo vo veľkých  kachliach, neskôr  uhlím, elektrickou energiou a dnes  zemným plynom. Všetko je podrobne  opísané  v knihe  „Čriepky z malotriedky“ od  autora Petra Ferka, učiteľa  našej školy. Práve dnes pristúpime ku  krstu tejto publikácie. Patrí mu vďaka za krásne oživené spomienky.

Po odhalení pamätnej tabule si  bude  môcť každý  prečítať, že túto  budovu školy  dala  postaviť Slovenská liga a vyučovanie  v slovenskom jazyku sa  v nej začalo 2.  októbra 1930.Presné údaje o týchto skutočnostiach zaznamenal už spomínaný učiteľ a kronikár Sándor Varga  Lakatoš.

Predseda Slovenskej ligy župan Dr Method Bella, povedal: "Slovenská liga je  združením   mužov a žien, ktorí  bez ohľadu   na náboženské  vyznanie, politické presvedčenie  a pôvod  sú vedení  čistou  láskou k národu  a za svoju povinnosť považujú  zo všetkých síl  pracovať za  blaho  slovenského národa.“ Predstavitelia slovenského  národa   pred 85 rokmi  dobre  vedeli  čo  robia, keď  dali postaviť  túto budovu. Na tabuli si môžete všimnúť,  že  prvým  učiteľom vyučujúcim v slovenskom jazyku bol  Miroslav Malý.

V súčasnosti je naša malá škola  vybavená  počítačovou technikou a modernými učebnými pomôckami. Pre  žiakov je  prirodzené hygienické zabezpečenie vnútorného a vonkajšieho prostredia.  Zo zdrojov obce a  z finančnej podpory  Lászlóa Szigetiho,  bývalého ministra  školstva   za stranu  Maďarskej  koalície a Ľudovej  strany  Hnutia za demokratické Slovensko  bola  v roku  2006 ukončená rekonštrukcia budovy.

V tejto škole  je  najcennejšia  rodinná atmosféra, čo zabezpečuje  pevné medziľudské vzťahy. Učitelia sú   kvalifikovaní a  majú za sebou  adekvátne vzdelanie. Sú pracovití, priateľskí,  skromní, zodpovední a majú porozumenie,   čiže skutoční  učitelia  s veľkým milujúcim srdcom. Takéto charakterové črty by mali vystihovať učiteľov, pretože učiteľom sa  človek nestáva, učiteľom sa treba  narodiť. Učitelia  sú ako včely  - v tichosti pracujú a tak  odovzdávajú  vedomosti čím formujú budúcu generáciu. Vynára sa tu otázka ako si ceníme našich  učiteľov.

Zrejme takéto pocity  mal  aj  Ľ Štúr  keď  povedal svoj nasledovný odkaz : 

"Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne." ( Ľ. Štúr )

V našej obci  sa škola stala  symbolom  aj preto, že vymenované  pozitíva  zodpovedajú štandardom  modernej školy. Spĺňajú a dokonca prekračujú očakávania moderného európskeho vzdelávania. Existencia školy v našej obci  je na nezaplatenie.

V poslednom období sa  v našej demokratickej spoločnosti, v odborných a v politických  kruhoch, a taktiež  aj  na  verejnosti  veľa  rozpráva  o financovaní škôl, o   vzdelávacej činnosti, výkone žiaka, schopnosti učiteľa. Predtým  než  by sme sa pustili  do rozpravy  na tieto témy, pamätajme na  skutočnosť, že  naši  rodičia  a väčšina z nás  začala svoje prvé písmená písať  v malotriedkach. Naša malotriedna škola  vychovala    veľa - veľa vynikajúcich inžinierov,  učiteľov, lekárov a predovšetkým poctivých pracovitých ľudí pre našu krajinu. Niekoľko z nich  by som rád vymenoval:  László Tarbaj, Géza Rostáš,  Deme Barnabás , Benei  László  MUDr. Kvetuška  Kalistová,  Mgr. Kušníriková Emília, Mgr. Jeso Tibor, Mgr. Nagyová Valéria, MUDr. Eva  Domaracká, Ing. Deme Vojtech,    Ing.Maďarová Eva, Ing. Viera Zelvayová , Ing. Brunyánsky Jozef, JUDr. František Galuško,  Viktor Tusai, Árpád Gönci,  Klára  Krajníková, Viktor Volčko, PaedDr. Tibor Volčko ... samozrejme mohol by som ich ešte ďalej menovať.

Je  povznášajúca duchovná potrava pre  občanov  našej obce, keď deti  z našej školy  vystúpia   pred očami  svojich  rodičov a starých rodičov na  rôznych oslavách ako sú Deň matiek, Posedenie pri jedličke, Deň detí či Jesenné popoludnie a iné.  Jednoducho  povedané  škola je dušou obce . Na nezaplatenie  je pocit  vidieť vyrastať našu budúcu generáciu a potešenie  z ich úspechov.

Všetko sa  snažíme merať iba  cez financie, sme  krátkozrakí a nehľadíme do budúcnosti.  Možnože malotriedky sa stanú obeťami takéhoto postoja. Existuje nespočetné množstvo príkladov a  vedecké štúdie,  ktoré potvrdzujú, že  vzdelanie  v malotiednych školách   má svoje opodstatnenie, je stabilizujúcim faktorom života  v obciach,   čo sa  nedá  vyjadriť  v peniazoch. Veľká výhoda spočíva aj v tom, že naši malí žiaci  nemusia cestovať.  Rodičia  majú pocit,  že škola je ich  a považujú  ju  za ideálnu pre ich  malé deti. Sú presvedčení, že  rodinná  atmosféra  je pevným  základom  pre  ďalší emocionálny a intelektuálny vývoj  detí.

Ešte sme nehovorili o detskom pocite bezpečia v domácom prostredí, ktorý je úplne odlišný v cudzom prostredí. Významná je tiež skutočnosť, že malé deti potrebujú dostatok spánku, ktorý je  potrebný  pre zdravý  fyzický  vývoj. Skoré vstávanie  na  autobus  by ich obralo o toto pohodlie. Najdôležitejšie pre akúkoľvek spoločnosť je zabezpečenie duševného, telesného a duchovného  vývoja  budúcej generácie,  a to   nemá byť len  cieľom, ale aj povinnosťou.  Zrejme  sa s touto skutočnosťou  stotožnili naši  predkovia pred 455 rokmi,  respektíve   pred 85 rokmi  keď začínali vyučovanie. Už v tej dobe im bolo jasné,  že každý  národ sa potrebuje vzdelávať vo svojom  materinskom  jazyku.  Úspora  niekoľkých miliónov  preto  nemôže byť dôvodom k pochovaniu  malotriedných škôl, lebo  pochovať svoju malú školu,  znamená  pochovať seba samého.

Na záver, pokiaľ ide o vzdelávanie  nositeľ Nobelovej ceny – významný maďarský  výskumník Szent - Györgyi  Albert povedal:

„Aké je  školstvo  dnes,  taká  bude  naša  budúcnosť ."

Dámy a páni,
naši predkovia   nám ukázali správnu cestu,  ktorú  stáročia  fungovala  a nikto lepšiu nenašiel - prosím držme sa tejto cesty, táto cesta je správna.

Prajem Vám v mene nás  všetkých krásnu  budúcnosť pre malotriedne školy a zachovanie materinského jazyka.

Amen

Ďakujem vám za pozornosť.

Príhovor starostu obce Viktora Kalána